NA POTULKÁCH AFRIKOU

Krásne svieti slnko, obloha je tmavo-modrá, bez jediného obláčiku. Takéto počasie Vás čaká v Afrike každý deň. Takže si netreba výlet plánovať pár dní dopredu a obávať sa toho že, či bude pršať alebo aké bude vlastne počasie. A či si treba so sebou zobrať dáždnik, pršiplášť alebo dokonca teplé oblečenie, pevnú obuv alebo deku do auta. Jediné čo si treba so sebou zobrať na výlet je, dobrá nálada, pár alžírskych dinárov a plavky. Za predpokladu, že máte auto po technickej stránke v poriadku a nádrž auta je dostatočne plná. Z Európy sme zvyknutý, že pri každej benzínovej pumpe si odskočíme na toaletu, dáme si v reštaurácií výdatný obed, posedíme si ešte chvíľku u kávičky s koláčikom a na záver si kúpime noviny a žuvačky. Alebo už, keď sme unavený tak si odparkujeme na piknikovom stanovišti a začneme pojedať z plastikových nádob rezne v chlebe, ktoré sme si vopred vysmažili doma. 


V Alžírsku je to tak, že sa vydáte na cestu a neviete, čo Vás presne čaká. Na diaľniciach nenájdete žiadne reštaurácie, toalety, obchody a niekedy ani benzínovú pumpu a už vôbec nie piknikové stanovište. Ale zato nájdete pri cestách sladké datle, domáce olivy naložené v oleji, vlastnoručne vypestované bazalky, ešte sladšie melóny a čerstvé sardinky, priamo vylovené z mora. Ale i ďalšie exotické i domáce ovocie a zeleninu ako napríklad kaktusové figy, hrozno, ananás, granátové jablko, zelené i fialové domáce figy, papriky, zemiaky, paradajky, cibuľu, kaleráb, vlastnoručne upečený arabský chlieb a sem tam sa predsa len objaví akýsi improvizačný kiosk, kde si kúpite noviny, oriešky, cukríky, lízanky a dokonca i mentolové žuvačky. A keď musíte už zastaviť a odskočiť si, tak nie je problém, sú miesta, kde sa to naozaj dá. Ste obklopený stromami, čiže máte i privátnu sféru, len si so sebou treba zobrať fľašu s vodou. A aj piknikovanie sa Vám podarí, ak nájdete vhodné miestečko v tieni pod stromami. A ak nie, tak si poprípade rozostriete plážový slnečík, vytiahnete z kufra plážové matračky a africké piknikovanie je vydarené.


Keď máte na cestách šťastie, tak nájdete i čosi, čomu sa hovorí reštaurácia. Popísala by som to asi takto. V malej klietke, kde sa vedľa seba tlačia prepeličky, si vyberiete, podľa vlastného uváženia pár prepeličiek. Spolu s predavačom, ktorý je zároveň i kuchárom sa vydáte do akéhosi zátišia, kde je už pripravený oheň. Kuchár prepeličky omráči, podreže, nechá vytiecť krv, zbaví ich peria a napichne na špísy. Pomaličky ich opeká z oboch strán do chrumkava, na záver osolí a môže sa podávať výdatný obed. Samozrejme bez akejkoľvek prílohy, príboru alebo servítok. Len tak do ruky. Áno ako počujete len tak do ruky. Ja tomu hovorím, prepelička na prírodno. Pre niekoho to musí byť čosi odporného, ale kto to zažil a ochutnal prepeličky na prírodno, tak sa práve určite usmieva a ohodnotí, že to je naozaj kulinársky zážitok, ktorý treba definitívne vyskúšať. Myslím si, že keby ponúkali ťavie mäso, tiež by som neváhala. Rada by som Vám tie prepeličky aj vyfotila, ale snáď nabudúce, pri ďalšej dobrodružnej ceste.
 
Ak mám byť úprimná, tak sa mi veľmi páčia takéto výlety, kde neviem, čo ma presne čaká. Len môžem k tomu povedať toľko, že na potulkách Afrikou ma slniečko jemne hreje. Ovocie chutí výborne, je veľmi sladučké, vďaka prírodnému dozrievaniu pod slnkom. Arabský chlieb s domácimi olivami je skvelý, tlačím ho do seba a vôbec sa ho neviem dojesť. Vždy, keď mám chuť, tak si po ceste skočím do mora. More je ešte teplé, vychutnávam si očami každú vlnu. Bosé nohy borím do piesku, pričom žujem mentolovú žuvačku. Neskôr v aute vyhráva arabská muzika. Počúvam arabské rádio s názvom Radio El Bahdja, práve celkom pekne hrajú. Frekvencia 94,2 FM. Otáčam gombík na plné pecky.

Na zadnom sedadle rozvoniava bazalka, ktorá prekrýva rybací pach sardiniek, ktoré som práve kúpila za výhodnú cenu. Rozmýšľam nad sardinkami, ako by som ich tentokrát pripravila. Smažené, pečené alebo grilované. Vzpomínam si na akúsi špecialitu z Fínska, kde sú sardinky zapečené v chlebe. V hlave sa valia ďalšie recepty, ktoré by som mohla dať na blog. Spokojne si pojedám sladučké datle. Kôstky vyhadzuje von z okna. Nezabudnuteľný západ slnka. Vo vzduchu sa hojdá prímorský vánok. Hľadím do spätného zrkadielka v aute. Tuším som opálená. Na chvíľku mám pocit, že svet je v poriadku. Bez zbraní, vládne mier.

Ak je niekto z Vás práve v severnej Afrike, alebo sa tam ešte len chystá, tak odporúčam cestu z hlavného mesta Alžír do mesta Dellys. Je to asi tak približne 112 kilometrov. Samozrejme sa dá štartovať i z iného mestečka, záleží natom, kde práve ste. Autom sa ide krásne rovno po akceptovateľných cestách a sem tam aj po cestách, ktoré vedú do menších mestečiek. Napríklad mestečko Boumerdes je zaujímavé, veľmi turistické, skúste ho navštíviť aj Vy. Ak zvolíte prímorskú cestu, ktorá vedie do mestečka Delles, tak máte celý čas krásny výhľad na more, s možnosťou kúpania sa a piknikovania. Na ceste Vás čakajú samé dobroty. Avšak si treba dávať pozor na pouličných psíkov, ktorý sa sem tam pritrafia do cesty. Dúfam, že som na nič nezabudla a nič som nevynechala, čo by Vás ešte mohlo zaujímať. Ak áno kľudne mi napíšte mail, rada zodpoviem. Prajem Vám krásnu cestu, plnú adrenalinových zážitkov. A hlavne, aby sa Vám cesta vydarila a bola ešte lepšia ako bola tá naša.