TRADIČNÁ ZABÍJAČKA

V Alžírsku je to tak, že každá rodina kupuje jednu až dve ovečky. Jedna je  pre vlastnú spotrebu a tá druhá sa väčšinou daruje chudobným ľudom. Teda ľudom, ktorý si to finančne nemôžu dovoliť. A keď nedostanete celú ovečku, tak každopádne dostanete jedno zamrazené stehno, ladvinky, pľúca, kotlety, hlavu, jazyk, brucho, nohy alebo kožušinu. Aké krásne by to bolo, keby také niečo fungovalo i na Slovensku. No, kto by sa nepotešil tomu, keby dostal živú ovečku od suseda? Ťažšie by to bolo potom s tým, že kam ju dať. Do vane alebo radšej na balkón? V panelákových bytoch by to bola každopádne kuriozita. V decembri nám pláve vo vani vianočný kapor, tak prečo by nám už v septembri nemohla sedieť na balkóne ovečka?

Pýtate sa, ako taká tradičná zabíjačka vlastne prebieha? Ovečky treba najprv vybrať, kúpiť ich, previezť ich, kŕmiť ich, poraziť ich, umyť ich, spracovať ich, uvariť ich a na záver ich skonzumovať. Keď vyberáte ovečky, treba dbať nato, aby boli predovšetkým zdravé. Čiže od oviec, ktoré pajdajú, majú ťažkopádnu chôdzu, ležia celý čas na zemi, dajte radšej ruky preč. Akonáhle ste sa rozhodli pre dve sympatické ovečky, predavač ich číselne označí červeným sprejom. Na bočnú stranu ovečky nasprejuje napríklad číslo 246 a na druhú ovečku číslo 247. Číslovanie oviec má niečo do seba. V prvom rade máte istotu, že sú ovce zarezervované, tým pádom sú Vaše. V druhom rade, keby náhodou ušli z ohrady, tak ich opäť nájdete medzi stádom oviec pod Vašim číslom. Je to celkom zábavne, keď ovečka utečie a predavač ju potom musí pól hodinu naháňať. Človek by si myslel, že sú ovce hlúpe zvieratá. Ale kdeže, sú veľmi múdre, pamätajú si naše tváre, radi utekajú z ohrady, ešte radšej skáču do auta a pri každej príležitosti hľadajú priestor, ako a kam by mohli najrýchlejšie zmiznúť.

Prejdeme na platenie. Jedna ovečka v Alžírsku stojí približne 180 Euro. Platí sa alžírskym dinárom (DZD). Potom treba ešte kúpiť seno, ktoré dostanete do plastikového vreca. Predavači sedia na železnej lavici, na ktorej je hodená drevená doska. Vegetujú si pod palmami, ktoré ich krásne tienia. Vedľa nich je stolička, pripravená pre potencionálneho zákazníka. Stolička symbolizuje miestečko, kde sa dajú v kľude prerátať alžírske dináre. Poprípade sa s predavačmi dohodnúť na cene. Kedže predavači nemajú žiadnu pokladňu alebo niečo, čo by sa pokladni podobalo, aplikujú s mobilnými telefónmi. Ťukajú do tlačidiel, tvária sa vážne, peniaze berú od Vás v hotovosti a rozmýšľajú. Na záver vyťahujú menší zošit, kde si ceruzkou zapisujú ceny. Po uzavretí obchodu s nimi, sú milí a ťahajú ovečky za kožušinu do auta. Ovečky spolupracujú výborne. Celá akcia trvá maximálne desať minút. Teraz prejdeme na prevoz. Naložené ovečky so senom v aute sa tvária počas prevozu veľmi spokojne. Keď už dorazíte domov, ovečkám treba okolo hrdla uviazať vodítko. Nasleduje motivačné ťahanie. Teda ťahanie z auta. Ale to neni vôbec nutné. Ovečky skáču sami od seba von, ako keby sa ani nechumelilo. Treba ich priviazať o strom, dať im seno a čistú pitnú vodu. Ovečky sa nechajú pohladkať. Pre deti, ale aj pre všetkých ostatných to je definitívne spestrenia dňa. 

Na druhý deň nasleduje islamský sviatok Eid Al Adha. Sviatok Eid Al Adha je najväčším muslimským sviatkom. Je to sviatok obetovania. Hlavným motívom je príbeh Abraháma, ktorého Boh vyzval obetovať syna Izmaela. V poslednej chvíli, ho však anjel zastaví a Abrahám namiesto syna obetuje baránka, ktorého zbadal zachyteného v kríkoch. Koniec príbehu. Ešte Vám poviem niečo o halal porážke. Ľudia v Alžírsku dodržujú halal porážku. Halal porážka a jej postup, ktorou by sa mal riadiť každý veriaci človek, ktorý verí, že zvieratá sú Božím stvorením a preto by sa s nimi malo zachádzať tak, ako to od nás Boh vyžaduje. Na dedinách sa dá nazvať tradičnou zabíjačkou aj vražda a v niektorých médiách krvavé orgie, ale definitívne je to pre každého účastníka náročný deň. Čo Vás teda čaká? Ovečky treba poraziť, nechať vytiecť krv, stiahnuť ich z kože, vyčistiť ich atď. Každý má plné ruky práce. Celé Alžírsko je na nohách.

Onedlho boli všetky ovečky definitívne porazené. Potom nastane ticho. Neni počuť žiadne mékanie. Všade vidíte ovčiu kožu. Necháva sa vonku na slnku, najlepšie prehodená na strome, pričom sa suší pár dní. Ak Vám ju do druhého dňa nikto neukradne, potom si ju operete a máte krásny kožušinový koberček do obývačky alebo na chatu. Po vyčistení ovečiek nasleduje porcovanie. Niekde sa seká inde zase reže nožom na menšie časti. Dokonca ju niektorí ľudia zavesia do kuchyne na veľký hák. Tu si visí až do druhého dňa. Na záver ľudia začnú opekať kotlety na panvičke. Grilujú mäsové špísy a varia držkovú polievku. A keď už majú všetci plné bruchá, jedia i ďalšie tri nasledujúce dni jahňacie, respektíve ovčie mäso na rôzne spôsoby.