TRADIČNÁ ZABÍJAČKA

V Alžírsku je to tak, že každá rodina kupuje jednu až dve ovečky. Jedna je  pre vlastnú spotrebu a tá druhá sa väčšinou daruje chudobným ľudom. Teda ľudom, ktorý si to finančne nemôžu dovoliť. A keď nedostanete celú ovečku, tak každopádne dostanete jedno zamrazené stehno, ladvinky, pľúca, kotlety, hlavu, jazyk, brucho, nohy alebo kožušinu. Aké krásne by to bolo, keby také niečo fungovalo i na Slovensku. No, kto by sa nepotešil tomu, keby dostal živú ovečku od suseda? Ťažšie by to bolo potom s tým, že kam ju dať. Do vane alebo radšej na balkón? V panelákových bytoch by to bola každopádne kuriozita. V decembri nám pláve vo vani vianočný kapor, tak prečo by nám už v septembri nemohla sedieť na balkóne ovečka?

Pýtate sa, ako taká tradičná zabíjačka vlastne prebieha? Ovečky treba najprv vybrať, kúpiť ich, previezť ich, kŕmiť ich, poraziť ich, umyť ich, spracovať ich, uvariť ich a na záver ich skonzumovať. Keď vyberáte ovečky, treba dbať nato, aby boli predovšetkým zdravé. Čiže od oviec, ktoré pajdajú, majú ťažkopádnu chôdzu, ležia celý čas na zemi, dajte radšej ruky preč. Akonáhle ste sa rozhodli pre dve sympatické ovečky, predavač ich číselne označí červeným sprejom. Na bočnú stranu ovečky nasprejuje napríklad číslo 246 a na druhú ovečku číslo 247. Číslovanie oviec má niečo do seba. V prvom rade máte istotu, že sú ovce zarezervované, tým pádom sú Vaše. V druhom rade, keby náhodou ušli z ohrady, tak ich opäť nájdete medzi stádom oviec pod Vašim číslom. Je to celkom zábavne, keď ovečka utečie a predavač ju potom musí pól hodinu naháňať. Človek by si myslel, že sú ovce hlúpe zvieratá. Ale kdeže, sú veľmi múdre, pamätajú si naše tváre, radi utekajú z ohrady, ešte radšej skáču do auta a pri každej príležitosti hľadajú priestor, ako a kam by mohli najrýchlejšie zmiznúť.

Prejdeme na platenie. Jedna ovečka v Alžírsku stojí približne 180 Euro. Platí sa alžírskym dinárom (DZD). Potom treba ešte kúpiť seno, ktoré dostanete do plastikového vreca. Predavači sedia na železnej lavici, na ktorej je hodená drevená doska. Vegetujú si pod palmami, ktoré ich krásne tienia. Vedľa nich je stolička, pripravená pre potencionálneho zákazníka. Stolička symbolizuje miestečko, kde sa dajú v kľude prerátať alžírske dináre. Poprípade sa s predavačmi dohodnúť na cene. Kedže predavači nemajú žiadnu pokladňu alebo niečo, čo by sa pokladni podobalo, aplikujú s mobilnými telefónmi. Ťukajú do tlačidiel, tvária sa vážne, peniaze berú od Vás v hotovosti a rozmýšľajú. Na záver vyťahujú menší zošit, kde si ceruzkou zapisujú ceny. Po uzavretí obchodu s nimi, sú milí a ťahajú ovečky za kožušinu do auta. Ovečky spolupracujú výborne. Celá akcia trvá maximálne desať minút. Teraz prejdeme na prevoz. Naložené ovečky so senom v aute sa tvária počas prevozu veľmi spokojne. Keď už dorazíte domov, ovečkám treba okolo hrdla uviazať vodítko. Nasleduje motivačné ťahanie. Teda ťahanie z auta. Ale to neni vôbec nutné. Ovečky skáču sami od seba von, ako keby sa ani nechumelilo. Treba ich priviazať o strom, dať im seno a čistú pitnú vodu. Ovečky sa nechajú pohladkať. Pre deti, ale aj pre všetkých ostatných to je definitívne spestrenia dňa. 

Na druhý deň nasleduje islamský sviatok Eid Al Adha. Sviatok Eid Al Adha je najväčším muslimským sviatkom. Je to sviatok obetovania. Hlavným motívom je príbeh Abraháma, ktorého Boh vyzval obetovať syna Izmaela. V poslednej chvíli, ho však anjel zastaví a Abrahám namiesto syna obetuje baránka, ktorého zbadal zachyteného v kríkoch. Koniec príbehu. Ešte Vám poviem niečo o halal porážke. Ľudia v Alžírsku dodržujú halal porážku. Halal porážka a jej postup, ktorou by sa mal riadiť každý veriaci človek, ktorý verí, že zvieratá sú Božím stvorením a preto by sa s nimi malo zachádzať tak, ako to od nás Boh vyžaduje. Na dedinách sa dá nazvať tradičnou zabíjačkou aj vražda a v niektorých médiách krvavé orgie, ale definitívne je to pre každého účastníka náročný deň. Čo Vás teda čaká? Ovečky treba poraziť, nechať vytiecť krv, stiahnuť ich z kože, vyčistiť ich atď. Každý má plné ruky práce. Celé Alžírsko je na nohách.

Onedlho boli všetky ovečky definitívne porazené. Potom nastane ticho. Neni počuť žiadne mékanie. Všade vidíte ovčiu kožu. Necháva sa vonku na slnku, najlepšie prehodená na strome, pričom sa suší pár dní. Ak Vám ju do druhého dňa nikto neukradne, potom si ju operete a máte krásny kožušinový koberček do obývačky alebo na chatu. Po vyčistení ovečiek nasleduje porcovanie. Niekde sa seká inde zase reže nožom na menšie časti. Dokonca ju niektorí ľudia zavesia do kuchyne na veľký hák. Tu si visí až do druhého dňa. Na záver ľudia začnú opekať kotlety na panvičke. Grilujú mäsové špísy a varia držkovú polievku. A keď už majú všetci plné bruchá, jedia i ďalšie tri nasledujúce dni jahňacie, respektíve ovčie mäso na rôzne spôsoby. 

JAHŇACIE REBIERKA NA BYLINKÁCH

Najlepšie sú jahňacie rebierka zo zabíjačky. Také, pri ktorých sa poriadne zapotíte, s dobrým pocitom, že ste spravili kus práce. Myslím tým čerstvý jahňací chrbát, ktorý si poctivo narežete na jednotlivé kotletky nožíkom. Na záver ich upražíte s voňavými bylinkami v masielku. A potom sa už len spokojne púšťate do šťavnatého mäska, hmm, tá vôňa, tá chuť.

Potrebujeme: 

4 ks jahňacích rebierok
2 strúčiky cesnaku 
2 vetvičky čerstvej šalvie a rozmarínu
bylinkovú soľ napríklad túto
čierne mleté korenie 
1 PL masla

Ako nato: 

1. Rebierka umyjeme a vysušíme ich z ľahka papierovými utierkami. Okoreníme podľa vlastnej chuti a opekáme na masle s cesnakom, s bylinkami z každej strany, asi 5 minút do mäkka. Na záver ich osolíme bylinkovou soľou podľa vlastnej chuti a podávame ešte teplé na predohriatom tanieri, buď samostatne alebo so zemiakmi, s ryžou, s cestovinou, so šalátom, s couscousom, s horčicou a vlastne všetkým, čo máte radi.

TIP: Rebierka nesmažte príliš dlho, mali by byť mäkké. Soľte až na konci.

ZEMIAKOVÝ BOURAK S OLIVAMI

Najčastejšie sa plní Bourak mletým mäsom, tuniakom, syrom, uvareným vajíčkom, zemiakmi, kuracinou alebo aj garnelami a sardelkami. Tento bourak, známy aj pod názvom Brick je plnený zemiakmi a olivami. Z cesta sa dajú robiť trojuholníky, rolky, taštičky alebo aj veľké štvorce.


Potrebujeme: 

1 balenie FEUILLES de BRICK
5 stredne veľkých zemiakov 
hrsť zelených olív 
1 ČL soli 
1/2 ČL koriandru a rasce 
štipku šafranu 
slnečnicový olej 
citrónovú šťavu

Ako nato: 

1. Uvaríme zemiaky v šupke. Ošúpeme ich, nakrájame na menšie kocky a dáme ich do väčšej misy. Pridáme na jemno nasekané olivy, soľ, korenie a všetko spolu rozmačkáme na mäkké pyré. Do stredu okrúhleho cesta, brick dáme asi 2 PL zemiakovej plnky, ktorú trochu lyžicou pomačkáme. Uzavrieme ľavú stranu cesta, potom pravú stranu cesta, spodnú časť cesta a na záver vrchnú časť cesta tak, až nám vznikne štvorec.

2. Takto postupujeme i ďalej, až kým sa cesto a plnka neminú. Potom vyprážame bourak v horúcom oleji z oboch strán do zlato-hneda. Cesto by malo byť chrumkavé. Bourak ukladáme na stojato do menšej misky, vystlanej papierovými utierkami a necháme prebytočný olej pár minút odkvapkať. Na záver bourak pokvapkáme citrónovou šťavou a ihneď podávame.

DOLMA

Obľúbené jedlo, ktoré sa varí počas celého roka v arabských domácnostiach. Každopádne nesmú chýbať cukiny, zemiaky, papriky a často i štipľavé papriky, ktoré sa musia vydlabať a naplniť mäsovou plnkou. Na záver sa všetko spoločne varí v jednom hrnci, v omáčke, ktorá pozostáva z bujónu, paradajkového pretlaku a niekedy aj z cíceru. Výbornú chuť celému jedlu dodá arabské korenie Ras el Hanout.



Potrebujeme:

6 zelených paprík
4 menšie zemiaky
1 svetlú cukinu
2 vetvičky čerstvého rozmarínu
1 vetvičku čerstvej šalvie a mäty marokánskej
1 cibuľu
1 rajčinu
1 PL paradajkového pretlaku
2 PL olivového oleja
soľ
1 ČL Ras el Hanout korenia napríklad tohto

Plnka:

350 g mletého mäsa
100 g uvarenej ryže
1 cibuľu
2 strúčiky cesnaku
1 ČL Ras el Hanout korenia napríklad tohto
1 ČL soli

Ako nato:

1. Ako prvé si pripravíme plnku. Uvaríme ryžu v solenej vode podľa návodu na obale. Do veľkej misy dáme mleté mäso, uvarenú ryžu, na jemno nastrúhanú cibuľu a cesnak, korenie a soľ. Rukami zapracujeme ryžu do mäsa a všetko spolu dôkladne rukami pomačkáme. Ďalej umyjeme papriky a cukinu. Papriky vydlabeme, zbavíme jadier. Cukinu prekrojíme, vydlabeme jadrá a ešte raz prekrojíme, tak, že nám zostanú štyri časti. Zvyšky nevyhadzujeme. Zemiaky ošúpeme, prekrojíme na polovicu a vydlabeme pomocou nožíka vnútro tak, až nám vznikne v strede menšia jamka. Zvyšky nevyhadzujeme, odložíme ich na neskôr. Mäsovou zmesou plníme papriky, zemiaky a cuketu.

2. Pripravíme si vyšší hrniec, ja používam ten spodný od coscousiera. Pridáme olej, nastrúhanú cibuľu a speníme cibuľu do zlatista. Pridáme nastrúhanú rajčinu na strúhadle, pričom šupku vyhodíme. Ďalej pridáme zvyšky od cukety a zemiakov, paradajkový pretlak, soľ podľa vlastnej chuti a Ras el Hanout korenie. Zalejeme troškou vody a necháme chvíľu pod pokličkou podusiť, asi takých 8 minút.

3. Do hrnca začneme ukladať papriky do okola, potom zemiaky a až na záver cukiny. Všetko zalejeme opatrne vodou tak, aby boli do viac ako polovičky papriky zakryté vodou. Potom už len vpichneme vetvičky rozmarínu, šalvie a mäty do voľných miest v hrnci, zakryjeme pokličkou a varíme na slabom stupni, pomaličky, asi 40 minút. Na záver by mali byť papriky, cukina a zemiaky mäkké. Povyťahujeme všetky vetvičky z hrnca. Dolmu servírujeme do okrúhleho tajine taniera, polejeme zvyšnou šťavou a rovno podávame s arabským chlebom alebo bielou bagetou, dekorujeme vetvičkami rozmarínu.

NA POTULKÁCH AFRIKOU

Krásne svieti slnko, obloha je tmavo-modrá, bez jediného obláčiku. Takéto počasie Vás čaká v Afrike každý deň. Takže si netreba výlet plánovať pár dní dopredu a obávať sa toho že, či bude pršať alebo aké bude vlastne počasie. A či si treba so sebou zobrať dáždnik, pršiplášť alebo dokonca teplé oblečenie, pevnú obuv alebo deku do auta. Jediné čo si treba so sebou zobrať na výlet je, dobrá nálada, pár alžírskych dinárov a plavky. Za predpokladu, že máte auto po technickej stránke v poriadku a nádrž auta je dostatočne plná. Z Európy sme zvyknutý, že pri každej benzínovej pumpe si odskočíme na toaletu, dáme si v reštaurácií výdatný obed, posedíme si ešte chvíľku u kávičky s koláčikom a na záver si kúpime noviny a žuvačky. Alebo už, keď sme unavený tak si odparkujeme na piknikovom stanovišti a začneme pojedať z plastikových nádob rezne v chlebe, ktoré sme si vopred vysmažili doma. 


V Alžírsku je to tak, že sa vydáte na cestu a neviete, čo Vás presne čaká. Na diaľniciach nenájdete žiadne reštaurácie, toalety, obchody a niekedy ani benzínovú pumpu a už vôbec nie piknikové stanovište. Ale zato nájdete pri cestách sladké datle, domáce olivy naložené v oleji, vlastnoručne vypestované bazalky, ešte sladšie melóny a čerstvé sardinky, priamo vylovené z mora. Ale i ďalšie exotické i domáce ovocie a zeleninu ako napríklad kaktusové figy, hrozno, ananás, granátové jablko, zelené i fialové domáce figy, papriky, zemiaky, paradajky, cibuľu, kaleráb, vlastnoručne upečený arabský chlieb a sem tam sa predsa len objaví akýsi improvizačný kiosk, kde si kúpite noviny, oriešky, cukríky, lízanky a dokonca i mentolové žuvačky. A keď musíte už zastaviť a odskočiť si, tak nie je problém, sú miesta, kde sa to naozaj dá. Ste obklopený stromami, čiže máte i privátnu sféru, len si so sebou treba zobrať fľašu s vodou. A aj piknikovanie sa Vám podarí, ak nájdete vhodné miestečko v tieni pod stromami. A ak nie, tak si poprípade rozostriete plážový slnečík, vytiahnete z kufra plážové matračky a africké piknikovanie je vydarené.


Keď máte na cestách šťastie, tak nájdete i čosi, čomu sa hovorí reštaurácia. Popísala by som to asi takto. V malej klietke, kde sa vedľa seba tlačia prepeličky, si vyberiete, podľa vlastného uváženia pár prepeličiek. Spolu s predavačom, ktorý je zároveň i kuchárom sa vydáte do akéhosi zátišia, kde je už pripravený oheň. Kuchár prepeličky omráči, podreže, nechá vytiecť krv, zbaví ich peria a napichne na špísy. Pomaličky ich opeká z oboch strán do chrumkava, na záver osolí a môže sa podávať výdatný obed. Samozrejme bez akejkoľvek prílohy, príboru alebo servítok. Len tak do ruky. Áno ako počujete len tak do ruky. Ja tomu hovorím, prepelička na prírodno. Pre niekoho to musí byť čosi odporného, ale kto to zažil a ochutnal prepeličky na prírodno, tak sa práve určite usmieva a ohodnotí, že to je naozaj kulinársky zážitok, ktorý treba definitívne vyskúšať. Myslím si, že keby ponúkali ťavie mäso, tiež by som neváhala. Rada by som Vám tie prepeličky aj vyfotila, ale snáď nabudúce, pri ďalšej dobrodružnej ceste.
 
Ak mám byť úprimná, tak sa mi veľmi páčia takéto výlety, kde neviem, čo ma presne čaká. Len môžem k tomu povedať toľko, že na potulkách Afrikou ma slniečko jemne hreje. Ovocie chutí výborne, je veľmi sladučké, vďaka prírodnému dozrievaniu pod slnkom. Arabský chlieb s domácimi olivami je skvelý, tlačím ho do seba a vôbec sa ho neviem dojesť. Vždy, keď mám chuť, tak si po ceste skočím do mora. More je ešte teplé, vychutnávam si očami každú vlnu. Bosé nohy borím do piesku, pričom žujem mentolovú žuvačku. Neskôr v aute vyhráva arabská muzika. Počúvam arabské rádio s názvom Radio El Bahdja, práve celkom pekne hrajú. Frekvencia 94,2 FM. Otáčam gombík na plné pecky.

Na zadnom sedadle rozvoniava bazalka, ktorá prekrýva rybací pach sardiniek, ktoré som práve kúpila za výhodnú cenu. Rozmýšľam nad sardinkami, ako by som ich tentokrát pripravila. Smažené, pečené alebo grilované. Vzpomínam si na akúsi špecialitu z Fínska, kde sú sardinky zapečené v chlebe. V hlave sa valia ďalšie recepty, ktoré by som mohla dať na blog. Spokojne si pojedám sladučké datle. Kôstky vyhadzuje von z okna. Nezabudnuteľný západ slnka. Vo vzduchu sa hojdá prímorský vánok. Hľadím do spätného zrkadielka v aute. Tuším som opálená. Na chvíľku mám pocit, že svet je v poriadku. Bez zbraní, vládne mier.

Ak je niekto z Vás práve v severnej Afrike, alebo sa tam ešte len chystá, tak odporúčam cestu z hlavného mesta Alžír do mesta Dellys. Je to asi tak približne 112 kilometrov. Samozrejme sa dá štartovať i z iného mestečka, záleží natom, kde práve ste. Autom sa ide krásne rovno po akceptovateľných cestách a sem tam aj po cestách, ktoré vedú do menších mestečiek. Napríklad mestečko Boumerdes je zaujímavé, veľmi turistické, skúste ho navštíviť aj Vy. Ak zvolíte prímorskú cestu, ktorá vedie do mestečka Delles, tak máte celý čas krásny výhľad na more, s možnosťou kúpania sa a piknikovania. Na ceste Vás čakajú samé dobroty. Avšak si treba dávať pozor na pouličných psíkov, ktorý sa sem tam pritrafia do cesty. Dúfam, že som na nič nezabudla a nič som nevynechala, čo by Vás ešte mohlo zaujímať. Ak áno kľudne mi napíšte mail, rada zodpoviem. Prajem Vám krásnu cestu, plnú adrenalinových zážitkov. A hlavne, aby sa Vám cesta vydarila a bola ešte lepšia ako bola tá naša.